Važecká jaskyňa

Jaskyňu objavil študent Ondrej Húska v roku 1922 a o šesť rokov ju provizórne sprístupnili. Neskôr jaskyniari objavili ďalšie priestory v podzemí a v roku 1954 ju sprístupnili už definitívne. Celková dĺžka jaskyne je 400 m, z čoho je sprístupnených 230 m pohodlnou prehliadkovou trasou. V roku 1968 bola jaskyňa vyhlásená za chránený prírodný výtvor. Važecká jaskyňa je vytvorená v zaujímavom type kotlinového krasu v šedomodrých vápencoch stredného triasu, ktoré sa striedajú so svetlými dolomitmi.

Podzemné priestory vznikli v pleistocéne erozívnou a korozívnou činnosťou vôd Bieleho Váhu, ktoré vnikali pod povrch tektonických puklín hlavne na vrstvových plochách vápencov. Preto majú priestory jaskyne tvar nízkych priestranných sál, sčasti vyplnených riečnymi nánosmi. Podzemné priestory zahŕňajú chodby, dómy a siene, ktoré vznikali na miestach tektonických puklín a mnohé majú rútivý charakter. Priestory jaskyne skrášľuje pestrofarebná, sklovito-modrá, modro-biela alebo voskovo žltá sintrová výplň. Zo stropu visia tenké brčká, stalaktity, záclony, na podlahe sú hrubšie stalagmity a podlahové náteky. Nájdeme tu zátišia bohato zdobené sintrovými nátekmi a mladými kvapľami rôznych tvarov a farieb.

Medzi najpozoruhodnejšie patrí 2 m vysoký a 80 cm široký kvapľový stĺp a Biele záclony v Húskovej sieni, Koralové jazierko v Jazierkovej sieni, Galéria a Zbojnícka komora. Jaskyňa je do značnej výšky vyplnená riečnymi usadeninami (Kostnica, Hlinená chodba, Čarovná záhradka), v ktorých sa zachovali kosti jaskynného medveďa (Ursus speleus).

Važecká jaskyňa je staticko-dynamickým typom jaskyne s priemernou teplotou 7,1°C a vlhkosťou 94%. Z recentných živočíchov sa tu vyskytuje podkovár malý (Rhinolophus hipposideros), v sintrových jazierkach žije chvostoskok (Colembolla).