Starhrad - Varínsky hrad

Národná prírodná rezervácia Starhrad sa nachádza v pohorí Malá Fatra, v katastrálnom území obce Nezbudská Lúčka, v oblasti, kde rieka Váh pretína Malú Fatru.

Vznik obce bol spätý s výrobou vápna na stavebné účely Starého hradu i Strečna, panských, cirkevných, neskôr i meštianskych murovaných objektov v blízkom i vzdialenejšom okolí. Preto sa v roku 1439 uvádza s prívlastkom Vápenná. Aj dnes je v chotári obce názov Za vápenye, kde sa pálilo vápno.

Starý hrad postavili na ochranu starej cesty vedúcej Považím, neďaleko brodu, kde stará cesta prechádzala z pravého brehu na ľavý. Patril varínskemu panstvu a spočiatku sa volal Varín, spomína sa v roku 1267. Názov Starý hrad dostal až po postavení Strečna, ktoré prevzalo jeho pôvodnú funkciu. Prvýkrát sa tak spomína v roku 1384. Najstaršou časťou hradu bola útočištná veža, ktorá mohla vzniknúť ešte v 13. storočí. Hrad vtedy patril predkom Balassovcov, potom Matúšovi Čákovi a v roku 1323 zvolenskému županovi Dončovi. Neskôr sa dostal do kráľovských rúk. V 14. storočí, keď sídlil na hrade kráľovský kapitán s posádkou, postavili niektoré obytné a hospodárske budovy. Od roku 1443 patril väčšinou Pongrácovcom, okrem krátkych období, keď sa o hrad bojovalo, ako napríklad v rokoch 1529-1553 v zemepanskej vojne s Mikulášom Kostkom zo Strečna. Pongrácovci tu bývali až do 16. storočia, keď si v Krasňanoch postavili pohodlný renesančný kaštieľ a nepohodlný hrad opustili. Do začiatku 18. storočia sídlili na hrade jeho strážcovia. Po ich odchode začal hrad postupne chátrať.

Počas SNP sa stal miestom bojov, keď ho 31. augusta 1944 obsadil nemecký prápor. V zrúcanine hradu mali pôvodne zaujať postavenie príslušníci 1. československej brigády M.R. Štefánika (P.A. Veličko), ktorí však pre svojvoľné konanie veliteľa tento rozkaz nikdy nesplnili. Nemci boli schopní z výšin okolo Starhradu ostreľovať pozície francúzskych partizánov, ktorí v dôsledku toho utrpeli značné straty a neskôr boli pod tlakom ďalších nemeckých jednotiek útočiacich dolinou Váhu, nútení ustúpiť.

Hrad svojím pôdorysom pretiahnutého tvaru sleduje charakter terénu. Na najvyššom bode stála veža podkovitého pôdorysu, na západ od nej stáli spočiatku budovy na neveľkom nádvorí. Až Pongrácovci hrad v druhej polovici 15. storočia

doplnili neskorogotickým poschodovým palácom v priestore horného hradu. Na východ od veže v predhradí, vybudovali obydlie pre vojenskú posádku a hospodárske budovy, ktoré tvorili súčasť predsunutej obrany hradu. Predhradie uzatvárala šijová priekopa, nad ktorou bol pravdepodobne most.

Hrad si zachoval murivo a dispozíciu stredovekého hradu. Veža je dodnes zachovaná asi do výšky druhého poschodia. Na západ od nej sú viditeľné zvyšky paláca a ostatné poškodené múry sledujú terén skaly. V predhradí je viditeľná šijová priekopa a základy hospodárskych budov. V areáli sa miestami zachovali otvory pôvodných okien a vstupov. Na paláci je vidieť časť gotického arkiera. Zo zrúcaniny je unikátny pohľad na Domašínsky meander Váhu.

Zdroj: www.wikipedia.org