Jaskyňa Driny

Objavili ju v roku 1929 I. Vajsábel a J. Banič. Neboli však prví, ktorí sa pokúšali dostať do jaskyne. Už v roku 1866 v rakúsko-pruskej vojne tu táborili pruskí vojaci. No o naozajstné „prieskumné“ cesty v Smolenickom krase sa pokúšali až od roku 1920 bratia Vajsablovci, Valovci a Štefan Banič (známy ako vynálezca padáka) so synom Jánom. Pokusy boli korunované úspechom až v roku 1929, keď sa I. Vajsablovi a J. Baničovi podarilo po viacerých pokusoch preniknúť do podzemia závrtovým komínom.

O päť rokov neskôr, v roku 1934, sprístupnili prvých 175 m. V roku 1950 objavili J. Majko, A. Droppa a L. Blaha ďalšie časti jaskyne, ktoré vynikajú zachovalou kvapľovou výzdobou. V roku 1959 ju znovu sprístupnili. Z celkovej dĺžky 636 m je dnes pre verejnosť sprístupnený 550 m dlhý okruh. Vchod do jaskyne je vo výške 399 m n.m. v západnom svahu vrchu Driny (434 m), ktorý je tvorený pomerne čistými jurskými vápencami.

Driny sú puklinovou jaskyňou, ktorú vymodelovali zrážkové vody, ktoré prenikali do podzemia systémom puklín, takže chodby sú pomerne úzke. Podzemné priestory nie sú rozsiahle, ale majú veľmi peknú sintrovú výzdobu. Steny sú bohato pokryté sintrom v teplých žltých, červenohnedých a žltohnedých farbách. Scenériu dopĺňajú pagodovité stalagmity a pre túto jaskyňu tak typické zúbkovité záclony. Ďalej sú tu drobné jazierka, sintrové vodopády a na dne bývalých podzemných jazierok sa nachádza hráškovitá výzdoba. K najzaujímavejším priestorom patrí Sieň spolupracovníkov a Sieň Slovenskej speleologickej spoločnosti.

CENNÍK:

www.ssj.sk/jaskyne/spristupnene/driny/cennik/

PREVÁDZKOVÁ DOBA:

www.ssj.sk/jaskyne/spristupnene/driny/vstupny-poriadok/

Zdroj: www.wikipedia.org, www.ssj.sk