Ochtinská aragonitová jaskyňa

Celá oblasť patrí do tzv. gelnickej skupiny tektonickej jednotky označovanej gemerikum. Vytvorená je v šošovke prvohorných spodnodevónskych kryštalických vápencov a ankeritov, situovanej uprostred nekrasových hornín – fylitov. Ankerit vznikol zatláčaním (tzv. metasomatózou) starších vápencov.

Prístupová štôlňa ústi do jaskyne v nadmorskej výške 642 m. Klinovité, nahor zužujúce sa chodby a siene sa vytvorili koróznou činnosťou zrážkovej vody, ktorá presakuje pozdĺž výrazných tektonických porúch. Tvarom odlišné, prevažne horizontálne chodby a siene sú medzi rovnobežnými tektonickými poruchami. Vznikli najmä koróznou činnosťou pomaly prúdiacej vody následkom miešania vôd rozdielnych teplôt a chemického zloženia, na čo poukazuje množstvo nepravidelných výklenkov a stropných kupol. Pozdĺž bývalej vodnej hladiny, ktorá poklesla a dlho stagnovala, sa vytvorili korózne zarovnané stropy (zrezali spodné časti stropných kupol) a bočné korózne zárezy na skalných stenách.

V jaskyni sa zistili tri generácie aragonitu. Tvorí sa z vodných roztokov s vysokým obsahom Mg-, Fe- a Mn-iónov v podmienkach stabilnej mikroklímy. Najstaršie sú mliečno zakalené obličkovité útvary a ich korodované zvyšky (datovaný vek 121- až 138-tisíc rokov) s čiastočne rekryštalizovaným aragonitom, miestami premeneným na kalcit. Najviac zastúpená je druhá generácia aragonitu, ktorý sa vyskytuje v podobe niekoľko dm dlhých ihlíc a zakrivených až špirálovitých heliktitov (datovaný vek 14-tisíc rokov). Tieto vytvárajú trsovité alebo kríčkovité útvary (vrátane tzv. železného kvetu), ktoré sú pre návštevníkov najatraktívnejšie. Aragonit druhej generácie stále dorastá, čím si udržuje bielu farbu a čistý vzhľad. Najmladšia generácia aragonitu, ktorý sa v súčasnosti tvorí na sedimentoch a železitých okroch, vytvára drobné vejáriky (veľké 2 až 4 mm, miestami i väčšie), ojedinele miniatúrne špirálovité útvary.

Teplota vzduchu v jaskyni dosahuje 7,2 až 7,8 °C, relatívna vlhkosť 92 až 97 %. K stabilizácii jaskynnej mikroklímy výrazne prispievajú železité okre (obsahujú 47 až 56 hm. % vody), pretože sú schopné vodnú paru uvoľňovať i pohlcovať.

Jaskyňu náhodne objavili v roku 1954 pri razení geologickej prieskumnej štôlne Kapusta pracovníci Východoslovenského rudného prieskumu v Jelšave M. Cangár a J. Prošek. V roku 1955 si ju prezreli pracovníci Turistu, n.p. a v roku 1956 sa uskutočnili prieskumné sondovacie práce. Sprístupňovacie práce sa začali v roku 1966 razením prístupovej štôlne dlhej 145 m, ktorá umožnila jaskyňu otvoriť pre verejnosť v roku 1972. Dĺžka jej sprístupnenej časti je 230 m.

Umelý vchod do jaskyne je dlhý 144 m a prekonáva výškový rozdiel 19 metrov za pomoci 104 schodov. Celková dĺžka jaskyne je 300 m, teplota vzduchu sa pohybuje od 7,2º do 7,8ºC. Prehliadka jaskyne trvá 30 minút. Strop jaskyne je zdobený jedinečnými formami excentrickej formy aragonitu. Sprístupnených jaskýň tohto typu je na svete len veľmi málo a jej charakteristická výzdoba je unikátna v celosvetovom meradle. V jaskyni nie je bez zakúpenia povolenia dovolené fotografovať.

CENNÍK:

www.ssj.sk/jaskyne/spristupnene/ochtinska-aragonitova/cennik/

PREVÁDZKOVÁ DOBA:

www.ssj.sk/jaskyne/spristupnene/ochtinska-aragonitova/vstupny-poriadok/

Zdroj: www.wikipedia.org, www.ssj.sk