Piešťany

V okolí sa nachádzajú významné archeologické lokality. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1113. Výrazný rozvoj v 19. storočí súvisí s rozvojom kúpeľnej starostlivosti. V druhej polovici 20. storočia vďaka budovaniu priemyslu zdvojnásobilo počet obyvateľov na súčasných 29 957 (2004).

Piešťany ležia 86 kilometrov severovýchodne od hlavného mesta Bratislavy, na pravej strane rieky Váh pod úpätím pohoria Považský Inovec v severnom výbežku Podunajskej roviny, vo výške 162 m n.m.. Mestom okrem Váhu preteká potok Dubová, na juhovýchode priehradné jazero Sĺňava. Mesto sa delí na Piešťany a Kocurice – jedinú mestskú časť vzdialenú 2,5 km juhozápadne od mesta na ľavom brehu Dudváhu, 160 m n.m. Archeologický nález popolnicového pohrebiska z mladšej doby bronzovej. Písomne doložená v roku 1113 ako Cozuran. Súčasťou Piešťan je od 1. januára 1974. V rokoch 1973-1996 bola súčasťou Piešťan aj obec Banka.

Stopy osídlenia okolia Piešťan pochádzajú už zo štvrtohorného pleistocénu. Kamenné nástroje človeka neandertálskeho typu boli objavené v neďalekej obci Banka a v jaskyni Čertova pec. V poslednej dobe ľadovej sa ku nezamŕzajúcim prameňom sťahoval lovec mamutov. Svedčia o tom nálezy z Banky a Moravian nad Váhom. Pramene vyhľadávali obyvatelia z neskorej i mladšej doby kamennej, no najmä z doby bronzovej. V okolí sú stopy po ľude maďarovskej kultúry, vystriedanej ľudom mohylovej a čačianskej kultúry. V mladšej dobe železnej, asi v štvrtom storočí pred Kr., prichádzajú Kelti. V 1. až 4. storočí osídlenie germánskymi Kvádmi. V 5. - 6. storočí prichádzajú do oblasti prvé slovanské kmene.

Časy Veľkej Moravy z 9. storočia pripomína veľmožský dvorec v blízkom Ducovom. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1113. Nachádza sa v Zoborskej listine vydanej uhorským kráľom Kolomanom I.. Piešťany (Pescan) sa tu spomínajú ako obec susediaca s Trebaticami. V rokoch 1299, 1301-1321 súčasť panstva Matúša Čáka Trenčianskeho. Po jeho smrti sa časti jeho majetkov zmocnil kráľ Karol Róbert z Anjou.

Piešťany boli aj kráľovským majetkom a súčasťou hradného panstva Tematín. V roku 1348 daroval kráľ Ľudovít I. hrad a panstvo Tematín magistrovi Mikulášovi Kontovi. Po vymretí tohto rodu ich od kráľa Ľudovíta II. získal Alexej Thurzo.

História mesta je úzko spätá s rozvojom kúpeľníctva v 16. storočí. Prvý podrobný opis prameňov pochádza od prefekta Šarišského hradu a kráľovského radcu Juraja Werhnera z roku 1545. Neskoršie opisy pochádzajú od lekára rakúskych cisárov Johanna Crata de Crafheima (1571), osobného lekára pápeža Sixta V. Andrea Bacciusa Elpidianusa (1588), nemeckého cestovateľa Martina Zeillera (1632). Najslávnejší opis kúpeľov pochádza od Adama Trajana v básni Saluberrimae Pistinienses Thermae z 1642. V tom istom roku Piešťany dostali mestské výsady a jarmočné právo a vyvíjali sa ako zemepanské mestečko. Prvý lekársky opis Schediasma de Thermis Postheinsibus je od hlavného fyzikusa slobodného kráľovského mesta Prešporka Jána Justusa Torkoša (1745).

V 18. storočí vzniká okolo prameňov kúpeľná osada Teplice. V jej centre stál ubytovací hostinec a panský dom pre šľachtu. Osada sa postupom času spojila s obcou Piešťany a dnes tvorí historické centrum. Roku 1720 daroval panovník Karol VI. panstvo Hlohovec (a s ním i Piešťany) Jánovi Leopoldovi Erdödymu. Erdödyovcom patrilo mestečko Piešťany až do roku 1848 (zrušenie nevoľníctva), a kúpele až do roku 1940 (zoštátnenie).

V roku 1772 sa v Piešťanoch objavuje významný balneológ, profesor Henirich J. von Cranz. Až po jeho návšteve postavili prvú stálu budovu kúpeľov, dosiaľ sa používali iba jamy vykopané v zemi.

Začiatkom 19. storočia (okolo roku 1820-1822) dal Jozef Erdődy vybudovať v klasicistickom štýle prvé murované kúpeľné budovy, ktoré boli dobudovávané a prestavované v priebehu celého 19. storočia. V roku 1802 navštívil Piešťany Beethoven. Začiatkom 19. storočia sa liečba uberá pokrokovou, lekársky podloženou metódou pod vedením doktora F.E. Scherera, nájomcu kúpeľov, zakladateľa Vojenského kúpeľného ústavu (1863), a autora monografie o kúpeľoch. V roku 1889 dostala kúpele do prenájmu od rodiny Erdödiovcov firma Alexander Winter a synovia. K tomuto obdobiu sa viaže najväčší rozkvet kúpeľov a mesta, dochádza k veľkorysej výstavbe kúpeľných objektov a vďaka propagácii sa stávajú známe v celom svete.

Sľubný rozvoj však prerušila prvá svetová vojna, kúpele sa museli prispôsobiť časom a Piešťanoch sa začali liečiť ranení vojaci. Vo februári 1917 sa v hoteli Thermia Palace stretli traja cisári, Wilhelm II Hohenzollern., rakúsky cisár Karol I Habsburg. a bulharský cár Ferdinand I Koburg. Rokovali tu o ďalšom vedení vojny a tu aj spečatili svoj osud.

V medzivojnovom období prúdili do kúpeľov desaťtisíce hostí, medzi nimi mnohé významné osobnosti. Po vypuknutí druhej svetovej vojny nastala úplná ekonomická stagnácia. V roku 1940 dochádza ku zoštátneniu kúpeľov, 1948 ku ich znárodneniu. Rozvoj zabezpečil až zákon o preventívnej starostlivosti z roku 1951. Od roku 1945 užívajú Piešťany štatút mesta, od roku 1956 štatút kúpeľného mesta medzinárodného významu, od 1996 okresného mesta.

Kúpele Piešťany sú situované prevažne na Kúpeľnom ostrove východne od mesta, medzi ľavým brehom Váhu a mŕtvym obtokovým ramenom. V tomto priestore vyviera väčšina termálnych prameňov. Sú tu zriadené studne Trajan, Patria, V1 a V4. Tie sú viazané na považanskom zlomovom pásme z hĺbky 2 000 metrov, kde sú 50 až 60 metrov pod povrchom odborne zachytené, aby nedošlo k miešaniu s podpovrchovými vodami. Voda sa akumuluje v burdigalských (miocénnych) sedimentoch Podunajskej panvy. Minerálne pramene sú sírnato-hydrouhličitanové, vápenato-horčíkové, sírne, hypotonické termy s teplotou 67-69 °C s obsahom okolo 1500 mg minerálnych látok na liter vody a s obsahom voľných plynov, najmä sírovodíka. Úhrnná kapacita zachytených žriediel je viac ako 3 milióny litrov vody za deň. Súčasťou liečby je bahno, ktoré patrí medzi najznámejšie peloidy sveta. Vzniká chemickými a biologickými procesmi v sedimentoch Váhu za pôsobenia termálnych výverov.

Balneoterapia sa aplikuje na choroby pohybového ústrojenstva, poúrazové stavy, nervové choroby a mnohé ďalšie. Bahno má významné antifungálne účinky. Pre balneologické využitie je pripravované originálnou technológiou, počas ktorej podlieha procesu dozrievania a regenerácie s početnými chemickými a biologickými reakciami. Dozreté bahno má maslovitú, mazľavú konzistenciu, je plastické, tepelne vodivé, ochladzuje sa štvornásobne pomalšie ako voda, oproti ktorej má 350-krát väčšiu viskozitu. Zrelé bahno je oceľovo modré až čierne. [6] Používa sa tu viac ako 60 rôznych liečebných procedúr a metodík. Základom sú procedúry využívajúce unikátnu minerálnu vodu a liečivé sírne bahno, ktoré sa kombinujú s vodoliečbou, individuálnou a skupinovou rehabilitáciou, masážami, uhličitou terapiou, svetloliečbou, elektroliečbou, teploliečbou a ďalšími špecializovanými výkonmi a relaxačnými procedúrami.

O kúpeľnú starostlivosť sa starajú Slovenské liečebné kúpele s celkovou kapacitou 2 000 lôžok. SLK patria od roku 2002 spoločnosti Danubius Hotels Group venujúcej sa kúpeľnej starostlivosti v Maďarsku, Česku a Rumunsku.

V meste sa nachádza niekoľko scén slúžiacich pre kultúrne akcie. Najväčšiou je Dom umenia Piešťany s kapacitou 622 miest, kultúrno-spoločenské centrum Fontána (kino, Filmový klub), Malá scéna MsKS, hudobný pavilón Mušľa. Na Kúpeľnom ostrove je Spoločenské centrum (400 miest) a vonkajší hudobný pavilón Harmony. Výstavné siene Stará lekáreň, KSC Fontána a galéria Majerník v Dome umenia. Mestská knižnica (1925) s približne 85 000 knižničnými jednotkami. Ďalšie neverejné odborné knižnice sú vo Výskumnom ústave rastlinnej výroby a v Nemocnici Alexandra Wintera. Mesto nemá vlastný divadelný súbor, pôsobia tu však amatérske divadlá Bradatá divadelná dvojica (dočasne neaktívna) a Divadlo Točítko.

Najstaršou kultúrnou akciou je Piešťanský hudobný festival, zameraný na klasickú hudbu, založený v roku 1955. Piešťanské organové dni od 1999. Ďalšími pravidelnými akciami sú: Otvorenie kúpeľnej sezóny, ktoré sa stalo najrozsiahlejším kultúrnym podujatím roka. Koná sa prvý júnový víkend. Truck country – malá sestra Country Lodenice. Prehliadka a súťaže ťahačov spojená s country hudbou. Country Lodenica – festival venovaný country a folkovej hudbe sa koná vždy posledný augustový víkend od roku 1999. Je to najväčšia akcia svojho druhu na Slovensku. Victoria Regia - súťaž v aranžovaní kvetov, jej vrcholom je alegorický sprievod. V roku 2005 bola obnovená tradícia Socha piešťanských parkov z rokov 1967-1993. Od roku 2006 sa v meste uskutočňuje filmový festival Cinematik. Okrem pravidelných podujatí má mesto bohatý kultúrny program počas celého roka. Na letisku sa od roku 2006 koná hudobný festival Hodokvas a od roku 2007 Letecký deň. Z Piešťan pochádza najúspešnejšia Slovenská hip-hopová skupina Kontrafakt.

Väčšina stavebných pamiatok Piešťan spadá do obdobia rozvoja kúpeľov a teda aj mesta v 19. storočí. Jedinou stredovekou pamiatkou je ruina sakrálnej stavby, pravdepodobne kláštora johanitov z 13. storočia. Dôvodom prečo sa staršie stavby nezachovali, boli časté záplavy spôsobované Váhom. Katastrofické rozmery mala povodeň z 26. augusta 1813, keď rieka úplne zničila, alebo poškodila všetky vtedajšie budovy. V roku 1991 bola v časti mesta vyhlásená pamiatková zóna.

Zo sakrálnych stavieb je najstaršou dochovanou pamiatkou už spomínaný kláštorný gotický kostol, z ktorého však stojí už len časť presbytéria. Dva svorníky z klenby sa zachovali na farskej budove. Klasicistický Kostol sv. Štefana Kráľa z rokov 1828-1832 bol pravdepodobne postavený na základoch staršieho kostola. Hlavný oltár s obrazom sv. Štefana Kráľa od mastra Zieglera (1831), nástenné maľby od trojice Papp, Petrovič, Enhof (1931) a vitráže od J. Alexyho (1950). Baroková kúpeľná kaplnka sv. Jána Nepomuckého z roku 1760 bola zbúraná koncom 19. storočia. Nahradila ju neogotická Kaplnka Božského Srdca Ježišovho z roku 1897, postavená o sto metrov východnejšie na pobreží Váhu. Z bývalej kaplnky sa v nej dochoval obraz umučenia sv. Jána Nepomuckého od K. Švestku (1882). Liturgické zariadenie od Ľ. Chmelára (1975). Evanjelický kostol a. v. je novogotická stavba z roku 1905 postavená podľa projektu J. Krátkeho. Kostol sv. Cyrila a Metoda z roku 1996 od M. Bišťana. Oltár Najsvätejšej Trojice (1630), krížová cesta od A.M. Meissela (1891). Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie z 1997 od Ľ. Mrňu a M. Kajlicha bola postavená na mieste staršej, ktorá fungovala od 1943 v budove bývalej Župnej nemocnice. Liturgické zariadenie od Ľ. Chmelára a sochy od M. Lukáča (1997).

Jednou z najstarších svetských budov je Kurhotel. Má pravdepodobne renesančné jadro, viackrát prestavované až do dnešnej podoby. Napoleonské kúpele sú súborom klasicistických budov postavených v troch etapách v rokoch 1822-1862. Kursalon (tiež Kúpeľná dvorana) je eklektická budova z roku 1893 podľa projektu I. Alpára. Sídli v nej Balneologické múzeum. Františkove kúpele z roku 1898 boli pomenované po panovníkovi Františkovi Jozefovi. Tento klenot architektúry od E. Pollacka zmizol z povrchu Kúpeľného ostrova v roku 1965 pre zlú statiku. Voda z rieky Váh totiž pretekala do bazénov. O šetrnejšom riešení napr. inom využití sa zrejme neuvažovalo. Dieselova elektráreň „Elektrárňa Piešťany“ z 1906. Grand Hotel Royal (Slovan) z roku 1906 podľa projektu A. Oberländera. Od uzavretia v roku 1986 budova chátra, napriek tomu, že je kultúrna pamiatka secesného štýlu. Ďalšou secesnou stavbou je Hotel Lipa s dvomi o poschodie prečnievajúcimi rizalitmi. Objekt je dnes v taktiež dezolátnom stave a pravdepodobne je odsúdený na zánik. Thermia Palace-Irma je komplex kúpeľného hotela a balneoterapie dokončený v roku 1912, jedno z vrcholných diel doznievajúcej secesie na Slovensku. Zaujímavou je tiež Vodárenská veža z roku 1928 radiaca sa medzi ukážky funkcionalistickej technickej architektúry. Dom umenia z 1974-1979 od F. Milučkého. Jedinou výškovou a zároveň najvyššou budovou v meste je so 60 metrami Hotel Magnólia.

Stoja tu i dva osobité mosty. Krajinský most od J. Činčeru a I. Grebenika naprojektovaný v rokoch 1930-1931 a Kolonádový most od E. Belluša, ktorý je významnou funkcionalistickou stavbou z rokov 1930-1933, so sochou barlolámača od R. Kühmayera a leptami do skla od M. Benku.

Najväčším a najstarším parkom je Sad Andreja Kmeťa. Na kúpeľnom ostrove je Kúpeľný park. Neďaleko mesta v katastrálnom území obce Banka je lesopark Červená Veža (tiež Rádiový vrch). Školský park Strednej záhradníckej školy (Botanická záhrada) slúži na pedagogické účely a je verejnosti prístupný. Na priehrade Sĺňava bola vyhlásená študijná plocha vďaka hojnému počtu hniezdisk vzácnych vtákov.

Mesto má veľké množstvo športovísk (hokejový a futbalový štadión, krytá hádzanárska hala, deväťjamkové golfové ihrisko, squashové a tenisové kurty, kryté plavárne), vodné športy ako kanoistika veslovanie jachting možno pestovať na jazere Sĺňava (vodnolyžiarsky vlek na Ratnovskej zátoke). V okolí je množstvo značených turistických chodníkov. Piešťany ležia na Vážskej cyklomagistrále. Neďaleko sa nachádza rekreačné stredisko Bezovec s množstvom zjazdoviek a umelým zasnežovaním. Športu sa venujú štyri telovýchovné jednoty a 36 športových klubov.

Piešťany sa do povedomia hokejovej verejnosti zapísali okrem iného aj hromadnou bitkou medzi hokejistami Kanady a Sovietskeho Zväzu, ktorá sa odohrala v roku 1987 počas Juniorských majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji. Viacerí mladí hráči z oboch výberov sa stali neskôr známymi hokejovými hviezdami. (www.wikipedia.org)