Martin

Názov mesta je spätý s menom svätca, sv. Martina, ktorému bol zasvätený prvý murovaný kresťanský kostol. Na území mesta sa našli pozostatky doby lužickej, púchovskej kultúry a staroslovienske osídlenie. Prvá zmienka je z roku 1264. Hoci Martin dostal prvé mestké výsady v roku 1340 podľa krupinského mestského práva, vyvíjal sa ako poddanské mestečko sklabinského panstva, ktoré od roku 1535 pripadlo Révayovcom. Mesto sa vďaka svojej polohe pri križovatke obchodných ciest a trhovému právu uplatňovanému od roku 1489 rozvinulo na remeselné a obchodné stredisko s početnými cechmi.

Novodobé dejiny mesta sa začali písať od polovice 19. storočia, po revolučnom roku 1848. Strediskom slovenského národného života sa stal Martin v 60-tych rokoch 19. storočia. V auguste 1861 sa tu uskutočnilo zhromaždenie národovcov, ktoré vstúpilo do dejín pod názvom Memorandum slovenského národa. O dva roky neskôr bola v Martine založená Matica slovenská. V roku 1867 tu vzniklo jedno z troch slovenských gymnázií. V ďalších rokoch boli založené významné celonárodné inštitúcie a spolky: Živena, Slovenský spevokol, Muzeálna slovenská spoločnosť, Slovenské národné múzeum, Kníhtlačiarenský účastinársky spolok, Tatra banka, Národný dom, Župná nemocnica a iné.

S Martinom boli od polovice 19. storočia postupne zlučované susedné osady a obce: Riadok, Jahodníky, Košúty, Tomčany, Priekopa, Záturčie a dočasne aj Vrútky, ktoré sú dnes opäť samostatné.
 
Kultúrno-historické pamiatky:
- Rímskokatolícky Kostol sv. Martina, ranogotický z druhej polovice 13. storočia. Bol postavený na mieste staršieho románskeho objektu, z 10. storočia. Kostol bol prestavaný v rokoch 1462 a 1523 a obnovený 1862 a po 1945. Vnútorné zariadenie je renesančného a barokového charakteru.
- Evanjelický kostol z roku 1784, stojaci na Memorandovom námestí, bol postavený ako tolerančný, veža bola pristavená po oprave v roku 1885.
- Stará budova Matice slovenskej (prvá budova) z roku 1869 - 1875 bola postavená neoklasicisticky, neskôr secesne prestavaná. Dnes je v nej Slovenské národné literárne múzeum.
- Druhá budova Matice slovenskej na Ulici P. Mudroňa z roku 1925.
- Tretia budova Matice slovenskejna Hostihore z roku 1978. Dnes sídlo Slovenskej národnej knižnice.
- Národný cintorín.
- Stará budova matičného gymnázia z roku 1860, dnes v rekonštrukcii.
- Bývalá budova Národného domu, dnes Divadlo SNP, postavená v roku 1888 ako neoklasicistická, prestavaná po roku 1945.
- Slovenské národné múzeum, prvá budova z roku 1908, dnes Múzeum Andreja Kmeťa.
- Slovenské národné múzeum - Etnografické múzeum s botanickou záhradou, z roku 1933.
- Múzeum slovenskej dediny (skanzen), v Jahodníckych hájoch.
 
PRIEKOPA - Mestská časť Martina. Pôvodne zemianska obec, neskôr poddanská. Osídlená bola už v dávnej dobe, nesie stopy lužickej a púchovskej kultúry i staroslovienskeho osídlenia. Prvá písomná zmienka je z roku 1271 - Precopa. Názov je odvodený pravdepodobne podľa valu chrániaceho sídlisko. Obec patrila sklabinskému panstvu, neskôr Révayovcom.

Kultúrno-historické pamiatky:
- Rímskokatolícky Kostol sv. Kríža z roku 1772, rokokovo-klasicistický.
- Cintorín hrdinov SNP.

TOMČANY - Obec je súčasťou Martina od roku 1945. Najprv sa spomína ako Zem Jordána, ale v roku 1410 ako Tomkova osada podľa zemepána Tomáša.

ZÁTURČIE - Zemianska obec pričlenená k Martinu. V chotári obce sa našli pozostatky sídliska z doby lužickej, púchovskej kultúry a veľkomoravského hradiska. Prvá zmienka je z roku 1937, keď sa spomína ako Zaturch. Názov obce je pravdepodobne odvodený podľa polohy osady za riekou Turiec.

Počet obyvateľov: 45 000

(www.tikmartin.sk)