Mesto Kremnica - zlatý stred Európy

História Kremnice

Kremnica patrí medzi stredoveké mestá stojace v čase svojej slávy v centre pozornosti panovníkov, ale aj ďalších mocných vtedajšieho sveta, ktorí sa ju usilovali dobyť a získať pre seba .Príčinou ich záujmu boli bohaté zlaté bane. Predpokladá sa, že zlato a striebro sa v Kremnici a jej okolí ťažili už od 10. storočia, skutočný rozmach ťažby však nastal až začiatkom 14. storočia. Dňa 17. novembra 1328 udelil uhorský kráľ Karol Róbert z Anjou osade Cremnychbana privilégia slobodného kráľovského banského a minciarskeho mesta. Zároveň tu založil mincovňu, ktorá počas stáročí svojej existencie vyprodukovala obrovské množstvo zlatých i strieborných mincí a podopierala nimi tróny mnohých európskych panovníkov. Kremnické dukáty, tzv. florény, patrili k najhodnotnejším a k najvyhľadávanejším minciam v Európe. Kremnická mincovňa pracuje nepretržite od svojho vzniku až dodnes a je tak raritou medzi európskymi mincovňami. Baníctvo a minciarstvo priniesli mestu bohatstvo a slávu. Sídlil tu komorský gróf, ktorý stál na čele banskej a mincovnej komory spravujúcej 12 stolíc. Riadil banské podnikanie a ako zástupca panovníka dozeral na ťažbu drahých kovov a na kvalitu razených mincí. Kremnica mala vedúce postavenie aj v Zväze siedmich stredoslovenských banských miest. Najväčšia produkcia zlata v Uhorsku v 14. storočí vyslúžila mestu prívlastok ,,zlatá“ Kremnica. Popri baníctve a mincovníctve zohrali dôležitú úlohu v dejinách Kremnice aj remeslá a obchod. Remeselníci sa postupne združovali do cechov, ktorých úlohou bolo hájiť ich záujmy a kontrolovať výrobu. Podieľali sa aj na obrane mesta. K cechovým atribútom patrili cechová truhlica, štatúty, pečatidlo, pokál, zvolávacia tabuľka, zástava a vývesný štít. V Kremnici existovali potravinárske, odevné, textilné, kožu, drevo, hlinu, sklo, vosk a kov spracujúce, stavebné ako i ďalšie špecializované remeslá – holičstvo, lekárnictvo, výroba organov, kníhviazačstvo, záhradníctvo. Výnimočné postavenie mali zlatníci, ktorí požívali medzi remeselníkmi veľkú vážnosť a požívali aj mnohé výsady napr. oslobodenie od mimoriadnych poplatkov, slobodný dovoz piva, vína a potravín do minciarskych domov. Zlatníci sa uplatňovali spoločne s rytcami v kremnickej mincovni. Z tvorby mincí sa vyvinulo slávne kremnické medailérstvo. Neskôr bola cechová sústava nahradená systémom živností. Od druhej polovice 18. storočia sa začala intenzívnejšie rozvíjať aj továrenská výroba. K najstarším manufaktúram a fabrikám v meste patrili mlyny a továrne na výrobu papiera, kameninová továreň, továreň na spracovanie koží, na výrobu hlinených fajok a mestský pivovar, továreň na výrobu izolačných materiálov, škatúľ, stoličková továreň, čipkárska škola s dielňou, kníhtlačiareň, dielne na výrobu litografií. Historické jadro Kremnice spolu s mestským hradom vytvára medzi typmi stredovekých jadier miest skutočne unikátny súbor svojsky riešeného gotického urbanizmu. Dnešných návštevníkov neláka do Kremnice zlato, ale bohatá história, zachované pamiatky a krásna príroda s dobrými podmienkami na šport a turistiku vo všetkých ročných obdobiach.

Historické pamiatky

Areál mestského hradu

Areál mestského hradu je od roku 1970 národnou kultúrnou pamiatkou.

Kostol svätej Kataríny

- rímsko-katolícky. Pôvodne dvojloďový neskorogotický kostol z polovice 15. storočia vznikol prestavbou staršieho objektu zo 14. storočia, pod menom sv. Katarína sa prvýkrát spomína v roku 1526, kostol v roku 1560 vyhorel a najviac bola poškodená veža.

Karner sv. Ondreja

je najstarším objektom hradu – z polovice 13. storočia. Je to dvoj-podlažná kruhová stavba postavená v neskororománskom a gotickom slohu, pôvodne zasvätená sv. Michalovi. Horná časť je gotická zo 14. storočia, s gotickými kamennými prvkami a v interiéri s reštaurovanými nástennými maľbami baníkov i svätcov.

Malá (hodinová) veža na západnej strane areálu - v parkanovom múre hradieb, pochádza tiež zo 14. storočia a má štyri podlažia oddelené kamennými rímsami. Vo veži sú umiestnené barokové zvony.

Vstupné zámocké schodisko a južná veža - V horných priestoroch sú umiestnené zvony.

Radnica (bývalá) - pôvodne štvorpodlažná obytná veža obdĺžnikového tvaru pochádzala z konca 14. storočia, bola vstavaná medzi hradobné múry. Po požiari sa radnica presťahovala do mesta.

Banícka bašta - bašta bola prestavaná v 15. storočí, s najväčšou pravdepodobnosťou ide o zvyšok kaplnky.

Socha Immaculaty stojaca medzi baníckou baštou a karnerom je kópiou kamennej barokovej sochy z roku 1760 – 1765 od D. Stanettiho.

Mestský dom -  prvý písomný záznam pochádza z roku 1441. Odkúpením domu mestom a úpravou gotického sieňového meštianskeho domu, vznikol po roku 1738 mestský dom. 

Meštiansky dom (Štefánikovo nám. č. 10/19) -  vo dvore stojí kamenná socha sv. Floriána.

Meštiansky dom (Štefánikovo nám.č. 11/21) - V budove sa nachádza numizmatická expozícia Múzea mincí a medailí.

Meštiansky dom (Štefánikovo nám.č. 33/40) - areál Františkánskeho kláštora, kostola, loretánskej kaplnky a sýpky.

Morový stĺp sv. Trojice

Baroková fontána – nachádzajúca sa v severnej časti námestia - je pravdepodobne dielom dielne D. Stanettiho z 18. storočia.

Červená veža je kruhovou trojpodlažnou baštou na juhovýchodnom nároží mestského opevnenia.

Mincovňa

Barbakan -  k Dolnej bráne bol pristavaný v roku 1530.

Čierna veža je kruhovou nižšou (dvojpodlažnou) baštou na juhozápadnom nároží mestských hradieb s malými strielňovými otvormi.

Kostol rím.-kat. sv. Alžbety vdovy sa prvýkrát spomína roku 1393 a vznikol pri nemocnici v rokoch 1382 – 1393.

Gymnázium a Škola úžitkového výtvarníctva č. 390/4, Mestské kultúrne stredisko č. 391/6 a Základná škola (II.)

Evanjelický kostol v klasicistickom slohu a fara (ulica Pavla Križku č. 394/12) Vznikli v roku 1824 – 1826 na mieste dreveného kostola z roku 1688 a starej fary – tieto stáli za hradbami mesta.

Banícke domy reprezentujú ľudové staviteľstvo 19. storočia a začiatku 20. storočia. Boli prízemné zrubové, alebo kamenné, omietnuté, alebo poschodové – s drevenou pavlačou.

Kostol sv. Kríža na Kalvárii po požiari v roku 1977 chátral. Zub času nahlodal múry natoľko, že došlo k jeho úplnému rozpadu. Krížová cesta sa postupne obnovuje.

Osamelo na kopci v katastrálnom území obce Kremnické Bane stojí kostol sv. Jána Krstiteľa, ktorý dominuje svojou zvláštnou osamelosťou a bol už v dávnej minulosti symbolom spolupatričnosti a stretávania sa ľudí zo šiestich okolitých obcí. Z pokolenia na pokolenie sa traduje, kostol je postavený na geografickom strede Európy, čo je zachytené i v knižnom podaní.

Technické pamiatky

Ľudia odpradávna bojovali s prírodnými živlami a ich prvkami. Neskrotený oheň a voda boli nepriateľom. Bolo ich treba skrotiť. Kremnický banský revír postupne odvodňovali tri štôlne - dedičné.

Ústie 1. dedičnej štôlne - Hornej dedičnej štôlne (Mestská dedičná štôlňa).

Ústie 2. dedičnej štôlne - Hlbokej dedičnej štôlne (Hornovestská dedičná štôlňa). Ústie najmladšej, najhlbšie položenej a najdlhšej dedičnej štôlne - 3. dedičnej štôlne Hlavnej dedičnej štôlne (Dedičná štôlňa cisára Ferdinanda, alt. Svätokrížska dedičná štôlňa). V južnej časti pod mestom Kremnica sa nachádza IV. šachta. Oceľová konštrukcia ťažnej veže má niveletu 17,2 m. V súčasnosti jediná funkčná šachta č. IV. so strojovňou slúži ako dopravná pre vstup do podzemnej vodnej elektrárne, v hĺbke 245 m. V meste, na Ulici Jula Horvátha č. 890/10, sa nachádza šachta Ferdinand so strojovňou . Severozápadne nad mestom, východne pod prepadliskom Šturec vidieť dominantu areálu šachty Ľudovíka. Haldy pod šachtou Ľudovíka spájajú oceľové mosty, jeden mimoúrovňovo pretína Banskú cestu. Nárazisko šachty Ľudovika je prepojené so 4. podlažím drviarne. Ďalej ruda išla cez čeľusťový drvič a vibračné sito, cez valcové mlyny do obrovského zásobníka (pod zemou); dopravnou chodbou (pod Banskou cestou) do objektu mlynice - v areáli úpravovne. V severozápadnej časti sa nachádzajú ešte pozostatky po niektorých banských dielach, či už po štôlňach alebo šachtách. V prepadlisku Šturec je to napr. štôlňa Václav - juh, Václav stred, Šturec Šľak, nad prepadliskom - šachta Mikuláš a šachta Klinger. Nad Banskou cestou je to štôlňa Václav sever a mestská šachta Leopold. Významné sú tri kamenné pamätníky návštevy: Františka Lotrinského, jeho syna palatína Jozefa a Jozefa II. Pri kaplnke Panny Márie je to objekt tzv. klopačky (Banská cesta č. 45,47/810 ) a terénna priehlbina po šachte Panny Márie Pomocnice. Turčekovský vodovod bol vybudovaný pravdepodobne v roku 1496 - 1507.

Príroda a okolie

Prírodné zvláštnosti

Na ochranu prírodných hodnôt boli Kremnické vrchy zaradené medzi biocentrá nadregionálneho významu a uvažovalo sa so zriadením CHKO Kremnické vrchy. Geologické zloženie predstavuje súbor sopečných hornín zastúpených najmä andezitmi, ryolitmi, sopečnými brekciami a tufmi. V minulosti tu boli významné ložiská zlata. Povrch je rozčlenený do sústavy chrbtov a rázsoch striedajúcich sa s hlbokými dolinami. Časté sú bralnaté tvary a kamenné moria. Priamo v mikroregióne sa nachádzajú tieto chránené územia:

- Kremnický štós

- Ihráčske kamenné more

- Jastrabská skala

- Bujačia lúka  

- Vejmutovkový porast

Je potrebné uviesť aj tie chránené územia, ktoré sa nachádzajú v blízkosti mikroregiónu. Medzi ne patria: Badínsky prales, Mláčik, Boky s Čertovou skalou, Harmanecká jaskyňa a Svrčinník.

Výškové rozpätie v regióne vplýva na rôznorodosť fauny a flóry.

Z fauny dominuje vtáctvo

Zo vzácnych druhov rastlín a stromov je možné uviesť – šafrán dvojfarebný, žltohlav európsky, ľalia zlatohlavá, kosatec sibírsky, vstavače, horec luskáčovitý, lykovec jedovatý a zo stromov borovica limba, borovica horská – kosodrevina a tis obyčajný.

Rekreačná oblasť Skalka

Skalka má vďaka svojej polohe v nadmorskej výške 1232 m n.m. výborné podmienky pre zimnú, ale aj letnú turistiku.  Desiatky kilometrov upravovaných lyžiarskych bežeckých tratí pre rekreačných, ale aj náročných lyžiarov spájajú strediská Skalka - Krahule - Králiky - Turček. Pre záujemcov o lyžovanie, zimnú pešiu turistiku, ponúkame návštevu a pobyt v lyžiarskom stredisku Skalka, kde si určite prídu na svoje milovníci krásnej a zasneženej prírody s možnosťou využívania až do neskorých jarných mesiacov. V stredisku sú zabezpečené komplexné služby pre lyžiarov, horská služba, 5 vlekov, sedačková lanovka so zasnežovanými zjazdovkami, osvetlené s nočným lyžovaním. Zimná sezóna na Skalke sa končí Veľkonočným vajcom – karnevalom na lyžiach, s bohatým kultúrnym programom. Štadión Bielej stopy slúži pre organizovanie významných národných aj medzinárodných pretekov, z ktorých najvýznamnejší je vytrvalostný beh na lyžiach – Biela stopa, ktorá sa uskutočnuje od roku 1974  posledný januárový víkend, je zaradená v kalendári FIS a od roku 1994 bola prijatá za člena Európskeho zoskupenia diaľkových behov na lyžiach EUROLOPPET.  V letnom období Kremnické vrchy ponúkajú pešiu turistiku, ako aj cykloturistiku so stovkami kilometrov s veľmi zaujímavými značenými trasami.

Kultúra a voľný čas

Expozície a výstavy:

- Líce a rub peňazí - Peniaze a medailérstvo v dejinách Slovenska 

- Mestský hrad

- Cesty zberateľstva v umení 15.-18. storočia

- Mincovňa Kremnica

- Banské múzeum štôlňa Andrej Kremnica

- Stála expozícia Múzea gýča

- STÁLA EXPOZÍCIA LYŽOVANIA NA SLOVENSKU- Múzeum telesnej kultúry v SR (MTK) Bratislava

- Kino Akropola

- Knižnica Jána Kollára

Šport

- mestský klub lyžiarov

- slovenský zväz turistov v Kremnici

- športový klub futbalu

www.kremnica.sk