Demänovská ľadová jaskyňa

Nachádza sa v brale Bašta nad Kamennou chatou. Z celkovej dĺžky 1900 m je sprístupnených verejnosti 680 m. Po objavení Demänovskej jaskyne Slobody záujem o ľadovú jaskyňu upadol. Po rekonštrukcii drevených schodov a elektrického osvetlenia bola roku 1952 znovu odovzdaná širšej verejnosti. Vstupný otvor leží nad Kamennou chatou vo výške 740 m n.m., asi 90 m nad terajšou hladinou Demänovky.

Jaskyňa pozostáva z priestranných chodieb a dómov, rozložených v troch jaskynných úrovniach. Do jaskyne sa zostupuje úzkou puklinovou chodbou do najnižšieho poschodia ležiaceho o 40 m nižšie, kde je trvalo zaľadnený podlahovým ľadom a robustnejšími stalagmitmi a stĺpmi len Veľký dóm a Kmeťov dóm. Na jar visia z povaly aj ľadové stalaktity. Ostatné priestory nemajú trvalejšie ľadové útvary a vyznačujú sa kvapľovými útvarmi, na povrchu sfarbenými do šeda až čierna od sadzí smolných fakieľ. Zaľadnenie jaskyne umožnil vertikálny tvar vstupných častí, ktorý bráni vniku teplého vzduchu v lete. Stálosť ľadových útvarov v letnom období závisí od stupňa prechladenia jaskynných stien a od akumulácie ľadu v zimnom období. Relatívna vlhkosť jaskyne sa pohybuje od 96 do 98%. Ľad sa v jaskyni začal tvoriť pred približne 400-500 rokmi, čo možno usudzovať z hrúbky podlahového ľadu a jeho jasnej vrstevnatosti v Kmeťovom dóme. Pôvodná kvapľová jaskyňa bola dynamická s voľnou cirkuláciou jaskynného ovzdušia. Zasypaním a zanesením, teda utesnením nižšie položených otvorov sa jaskyňa prirodzenou cestou zmenila na statickú. Takto sa utvorili podmienky potrebné pre zaľadnenie.

Po neuváženom prekopaní spodného otvoru pri sprístupňovacích prácach v rokoch 1950-51 sa jaskyňa opäť zmenila na dynamickú so silným vzdušným prúdením. Týmito zásahmi bol mikroklimatický režim jaskyne narušený až do takej miery, že hrozilo úplné roztopenie ľadu a ľadovej výzdoby. Úsilie mnohých nadšencov a odborných pracovníkov, jaskyniarov o zachovanie Demänovskej ľadovej jaskyne bolo však úspešné, klimatický režim jaskyne sa podarilo upraviť a jaskyňa sa zachovala ako ľadová. Ďalšie zásahy, najmä pri rekonštrukčných prácach v rokoch 1974-76 a pri sprístupňovaní ďalších priestorov jaskyne sa robili tak, aby sa nenarušil klimatický režim jaskyne. Vhodným zásahom do hydrologického režimu jaskyne sa naopak vytvorili podmienky pre postupné narastanie ľadu v jaskyni.

Z jaskynných netopierov v nej prezimúvajú netopier obyčajný (Myotis myotis), netopier fúzatý (Myotis mystacinus), ucháč sivý (Plecotus austriacus), večernica severská (Eptesicus nilssoni), uchaňa čierna (Barbastella barbastella) a netopier ostrouchý (Myotis blythi).

Zaujímavosťou Demänovskej ľadovej jaskyne je na zasintrovanej stene tzv. „Kniha návštev“ s podpismi historicky významných osôb (najstarší podpis pochádza z roku 1714) a nálezy kostí jaskynného medveďa (Ursus speleus).