Bystrianska jaskyňa

Bystrianska jaskyňa bola objavená 29. júna 1923. Jej staré časti jaskyne boli známe od nepamäti. Vchod do nich tvorí prírodný otvor vo vrchu Biele bralo, 80 m nad potokom Bystrianka. Nové časti objavili 24. apríla 1926 cez priepasť Peklo bratia Holmanovci a Jozef Kovalčík, ktorí jaskyňu roku 1941 aj provizórne sprístupnili. V januári 1956 našli už spomenutí objavitelia spolu s O. Gajdošíkom a L. Ivanovom spojenie medzi starými a novými časťami. Od roku 1968 je z celkovej doteraz známej dĺžky 3 km pre verejnosť sprístupnených 750 m. Vchod do jaskyne leží v súčasnosti vo výške 560 m n.m. na okraji obce Bystrá.

Jaskyňa vznikla v tmavosivých vápencoch a dolomitoch stredného triasu, ktoré sa tiahnu až po Valaskú. Kľukaté chodby Starej a Novej jaskyne sa vytvorili rozšírením puklín podzemnými vodami riečky Bystrianky v troch vývojových úrovniach. Najnižšou z nich preteká podzemný potôčik, ktorý sa po 4 km objavuje v obci Valaská ako vyvieračka. Osobitosťou jaskyne je puklinový charakter chodieb s výzdobou po jednej strane chodby. Zastúpené sú všetky formy sintrovej výzdoby a eróznych tvarov. Zvláštnosťou sú zasintrované okruhliaky nízkotatranskej žuly v horných častiach chodieb. Kvapľové útvary sa najviac vytvorili v Klenotnici v podobe stalaktitov, stalagmitov a záclonovitých závesov. Všetky sú živé, žltobielej farby s vysokým leskom. Medzi najkrajšie patria Zvonivé stalaktity v Katakombách, Baldachýn nad Riečišťom a Kováčska vyhňa pred Peklom. Inde vynikajú nástenné vodopády a pod nimi sintrové jazierka.

Bystrianska jaskyňa zohrala svoju úlohu aj počas 2. svetovej vojny. Keď 20. januára 1945 Nemci obsadili dedinu Bystrá, mnohí obyvatelia našli útočisko v jej podzemných priestoroch. Pod vedením známeho speleológa F. Majku a bratov Mitterpachovcov zostúpili do hĺbky 40 m. Tu si medzi tektonickými zlomami urobili úkryt. Von z jaskyne sa však nemohli len tak ľahko dostať, pretože vchod do jaskyne Nemci zamínovali. V mäkkom hlinitom dne, ktoré vystlali skalami a slamou, si urobili lôžka a do fliaš zberali vodu stekajúcu z kvapľov. Takto tu prežili 21 dní. Von sa dostali až po oslobodení Bystrej. V najväčšom dóme je umiestnená pamätná tabuľa, venovaná pamiatke Gabriela Krupu, ktorého zasiahla guľka, keď oneskorene vkĺzol do jaskyne. Mimo prehliadkového okruhu sa nachádza tzv. Liečebná sieň, kde sa v súčasnosti s úspechom liečia horné dýchacie cesty u detí.

V jaskyni bolo pozorovaných päť druhov netopierov, a to podkovár malý (Rhinolophus hipposideros), netopier obyčajný (Myotis myotis), netopier ostrouchý (Myotis blythi), ucháč svetlý (Plecotus auritus) a ucháň sivý (Plecotus austriacus).