Banská Bystrica - Srdce stredného Slovenska

HISTÓRIA MESTA

Mesto Banská Bystrica bolo, ako jedno z prvých miest na Slovensku, vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Medzi najcennejšie pamätihodnosti patrí areál mestského hradu (Barbakanu), námestie s kostolmi Panny Márie a sv. Kríža, starou radnicou, Matejovým domom, barbakanom a zvyškami mestského opevnenia. Srdcom mesta je veľké, obdĺžnikové námestie Slovenského národného povstania s Mariánskym stlĺpom a šikmou hodinovou vežou. Námestie ohraničujú honostné meštianske domy, z ktorých sú najvýznamnejšie Beniczkého a Thurzov dom. Pešia zóna z námestia pokračuje aj na Dolnej ulici, kde je kostol sv. Alžbety a Bethlenov dom, v ktorom vyhlásili sedmohradské knieža Bethlena za uhorského kráľa. Historické meštianske domy možno obdivovať aj na Lazovnej a Hornej Striebornej ulici. V Tihaniovskom kaštieli v mestskej časti Radvaň sú expozície prírodovedného oddelenia Stredoslovenského múzea. Historické múzeá su v Thurzovom dome na Námestí SNP. Vzácne výtvarné diela uchovávajú tri objekty Štátnej galérie: Pretórium, Bethlenov dom a dom maliara Dominika Skuteckého. Do novodobých dejín Slovenska sa mesto zapísalo 29. augusta 1944, keď tu bolo vyhlásené Slovenské národné povstanie - ozbrojený odpor proti fašistickej okupácii. Po oslobodení mesta v druhej svetovej vojne  - 26. marca 1945 sa Banská Bystrica stala jedným z troch hospodársko-správnych centier Slovenska. Historické jadro mesta bolo v roku 1955 vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Po zrušení krajov sa mesto rýchlo prispôsobilo novým územno-administratívnym pomerom a začalo stavať na bankovníctve, školstve a turistike. Založením Univerzity Mateja Bela 1. júla 1992 sa Banská Bystrica stala jedným z centier vysokoškolského vzdelávania na Slovensku. V školskom roku 2003/2004 študovalo na univerzite 13 788 študentov. V súčasnosti je Banská Bystrica s  81281 obyvateľmi hospodárskym, administratívnym a kultúrnym centrom stredného Slovenska a sídlom Banskobystrického samosprávneho kraja.
V okolí mesta si zaslúži pozornosť drevený kostol v obci Hronsek, kaštieľ v Dolnej Mičinej i hrad v Slovenskej Ľupči. Vzácne sakrálne pamiatky sú v obciach Čerín a Poniky. Banícku minulosť "medenej Bystrice" pripomína horská obec Špania dolina, klenot ľudovej architektúry.Obnovené historické centrum, nová moderná výstavba a krásna okolitá príroda ponúkajúca široké možnosti pre šport, turistiku a rekreáciu pozývajú návštevníkov k ich prehliadke a sú nevyčerpateľnou studnicou ich spoznávania.

MÚZEÁ, GALÉRIE, KINÁ A DIVADLÁ V BANSKEJ BYSTRICI
Stredoslovenské múzeum – Thurzov dom

Múzeum ľudového tanca

Samostatné pracovisko Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici. Múzeum ľudového tanca je inštitúciou s jedinečným poslaním uchovávania vlastných tradícií z oblasti folklóru. Jeho úlohou je prezentácia ľudového tanca v jeho rôznorodých podobách: tradičné dedinské tance, tance z mestského a prímestského prostredia, tance v prostredí folklórizmu, tance etnických menšín, tance na začiatku 21. storočia s náväznosťou na tradičné tance.

Stredoslovenské múzeum – Matejov Dom

Stredoslovenské múzeum – Tihányiovský kaštieľ

Múzeum SNP

Literárne a hudobné múzeum

Múzeum – Domov Múz
Malá stála literárna, hudobná a bábkarská expozícia v podkroví ŠVK (premietanie z videoarchívu LHM, prednášky, špecializované vyučovacie hodiny s využitím zbierkového fondu LHM podľa požiadaviek škôl a inštitúcií). Prehliadky expozície – Ľudové hudobné nástroje na Slovensku na Lazovnej ulici.

Múzeum historických vozidiel

Poštové múzeum

Pošta a poštovníctvo v dejinách ľudskej komunikácie
Detská pošta

Tu sa používa zvláštna detská pečiatka. Určená je hlavne pre deti, kde sa náučnou a hravou formou dozvedia o práci poštárov a ďalšie zaujímavosti.

Stredoslovenská galéria – Vila Dominika

Stála expozícia maliara D. Skuteckého (1849 -1921) je sprístupnená ako jediná trvalá expozícia Stredoslovenskej galérie od r. 1994.

Stredoslovenská galéria – Bethlenov Dom

Stredoslovenská galéria - Praetórium

Ľudové múzeum a múzeum ľudovej architektúry v Modeloch

Slovenské lyžiarske múzeum v Podkoniciach

Ako to už býva, na začiatku bola len dreváreň pri rodičovskom dome, kde si miestny občan Podkoníc pre vlastnú spomienku odkladal od detstva svoje lyže. Neskôr sa k nim pridávali aj lyže od známych a vznikla tak istá zberateľská vášeň. Keď sa k tomu pridala neutíchajúca láska k lyžovaniu, horám a turistike začal sa rodiť nápad. A dnes sa nápad premieňa na skutočnosť. V Podkoniciach, v obci neďaleko Banskej Bystrice v sobotu 1. septembra otvorili historicky prvé Slovenské Lyžiarske Múzeum.

Kiná

Europa Cinemas

Knižnice

Štátna vedecká knižnica

Verejná knižnica Mikuláša Kováča

Univerzitná knižnica UMB

Divadlá

Štátna opera

Bábkové divadlo na Rázcestí

Štúdio tanca

Divadlo z  Pasáže

Divadlo u Greškov

Stredoslovenské osvetové stredisko

PAMIATKY

Hradný areál

Národná kultúrna pamiatka z 12.-13. storočia, ktorá je súborom sakrálnych, ale aj svetských objektov a je súčasťou historického jadra mesta, ktoré bolo roku 1955 vyhlásené za Mestskú pamiatkovú rezerváciu.

Barbakan

Hlavná fortifikačná a zároveň najviditeľnejšia dominanta areálu s Petermannovou vežou-zvonicou.

Kostol Nanebovzatia Panny Márie

Kostol Nanebovzatia Panny Márie - je najstaršou a dominantnou stavbou Mestského hradu, ktorého vznik nevieme úplne presne datovať, predpokladá sa, že bol postavený v druhej polovici XIII. storočia, jeho vznik sa spomína už v roku 1442. Tento farský alebo nemecký kostol je najstaršou stavbou na území mesta a prešiel viacerými stavebnými úpravami.

Kostol sv. Kríža

Kostol sv. Kríža - pri Matejovom dome, nazývaný aj slovenský bol v roku 1492 pristavaný k múru hradného opevnenia a k Pisárskej bašte.

Matejov Dom

Neskorogotická budova s gotickým portálom je najstaršou svetskou pamiatkou. Na fasáde je reliéfny erb kráľa Mateja Korvína s datovaním 1479 a mestský erb.

Pretórium

Stará radnica- zvaná Pretórium bola sídlom mestskej správy. Objekt postavili po r. 1500 a okrem gotických stavebných prvkov obsahuje aj renesančné prvky, najmä na logii a stopy po barokovej prestavbe v 18. stor. Dnes v nej sídli Stredoslovenská galéria.

Farská bašta

Farská bašta bola postavená pred rokom 1479. Pôvodne bola drevená, ale po požiari v roku 1500 murovaná. Pomenovanie dostala podľa fary, ktorá bola jej súčasťou a mestský hrad chránila na jeho západnom cípe.

Banícka bašta

V severnej časti mestského opevnenia pred rokom 1479 bola postavená Banícka bašta. Pomenovanie dostala podľa cechu, ktorého členovia sa podieľali na jej výstavbe a v prípade potreby aj na jej ochrane.

Pisárska bašta

Na severnej strane hradného opevnenia, v jednej línii s Farskou baštou a Baníckou baštou stojí Pisárska bašta. Bola postavená pred rokom 1479. Dnes je nazývaná aj ako Gallova bašta po mestskom trubačovi , strážcovi hradu a nastavovačovi hodín na veži Barbakanu v rokoch 1515 – 1540.

Námestie svätého Štefana

Dom č. 7 - Bývalý "Žolnayho" pivovar s unikátnou závesnou strechou

Pôvodne neskorogotický objekt, ktorý sa spomína v roku 1525. V renesančnom slohu ho upravili koncom 16. storočia a okolo roku 1634 ho predĺžili smerom do dvora krutou pavlačovou chodbou na konzolách. Kedysi bol vo dvore domu známy Žolnayho pivovar, ktorý zaznamenal svoj najväčší rozkvet na prelome 19. a 20. storočia značkou piva Zlatoprameň. Na svetových veľtrhoch v Londýne, Paríži a Ríme získal zlaté medaily.

Dom č. 9

Pôvodne dvojpodlažný rohový renesančný dom z prvej polovice 17. storočia, ktorý bol koncom 19. a začiatkom 20. storočia prestavaný a nadstavený o druhé poschodie. Dom je významný tým, že sa v ňom v roku 1911 narodil hudobný skladateľ Ján Cikker. Na jeho počesť je na dome umiestnená pamätná tabuľa.

Bývalý „Farský“ dvor (Pharhof)

Kedysi to bolo zimné sídlo mestského farára a obydlie kaplánov.

Súsošie Štefana Moyzesa a Karola Kuzmányho

Bronzové súsošie Štefana Moyzesa a Karola Kuzmányho bolo na Námestí Štefana Moyzesa medzi Farskou baštou a zvonicou postavené a odhalené v roku 2005. Štefan Moyzes, katolícky biskup, ktorý pôsobil aj v banskobystrickej diecéze (1851 - 1869) výrazne prispel k rozvoju banskobystrického katolíckeho gymnázia, z ktorého sa šírilo vzdelanie v slovenskom jazyku.

Námestie SNP

Hodinová veža

Hodinová veža - kedysi nazývaná zelená (podľa farby šindľov, pokrývajúcich strechu)  je najvideteľnejšou a najznámejšou dominantou nám. SNP. V porovnaní s inými starobylými stavbami mesta je relatívne mladá. Na hornom konci námestia stojí "len" necelých 450 rokov. V jej suteréne bola väznica a mučiareň, odkiaľ viedla priama cesta ku klietke hanby a pranieru.

Barokový Mariánsky stĺp

Barokový Mariánsky stĺp z roku 1719 bol postavený na znak vďaky Panne Márii za záchranu pred morovou epidémiou.

Fontána na námestí SNP

História kamennej fontány na Námestí SNP sa zrejme začala písať už v prvej polovici 16. storočia v súvislosti s výstavbou dreveného vodovodu. Fontána tvorí neodmysliteľnú súčasť námestia. V letných horúčavách vytvára príjemné osvieženie na rozhorúčenej mozaikovej dlažbe. Po zotmení upútava vďaka nainštalovanému elektrickému osvetleniu, ktoré mení farby.

Konigsbergerov dom – Oberhaus

Konigsbergerov dom, zvaný tiež Oberhaus (Horný dom) stojí tesne pri Kaderále Sv. Františka Xaverského. Michal Konigsberger sa zaslúžil o vybudovanie kaplnky Jána Krstiteľa v jednej časti svojho domu, ktorú využívali jezuiti po príchode do mesta v rokoch 1647 - 1671. Dom sa neskôr stal majetkom cirkvi (v roku 1503).

V súčasnosti je sídlom Farnosti Banská Bystrica -Katedrála Sv. Františka Xaverského.

Mühlsteinov dom – Radnica

Pôvodne obytný dom patril bohatému mešťanovi, neskôr zvolenskému županovi Vítovi Mühlsteinovi. Keď Mühlsteinov rod v roku 1539 vymrel, kráľ Ferdinand I. dal dom mestu, ktoré si tu zriadilo druhú radnicu, a na tieto účely bol dom niekoľko krát upravovaný.

Thurzov dom

Thurzov dom - nám. SNP 4, patrí medzi najznámejšie domy na námesté SNP. Je to 3-podlažný meštianský palác zo začiatku 16. storočia. Patril Thurzovsko-fugerovskej ťažiarskej spoločnosti. V interiéri sú vzácne gotické portály, drevený trámový strop, nástenné maľby Zuzany v kúpeli a Posledný súd v tzv. Zelenej sieni, ako aj anjouovský a korvínovský erb. V súčasnosti je tu sídlo Stredoslovenského múzea.

Kammerhof

V tomto dome sa okolo rokov 1450 až 1870 nachádzal jeden z troch pivovarov v Banskej Bystrici. Tento dom sa kedysi volal Kamerhoff (aj Unterhaus, Dolný dom, Komorský dvor). V súčasnosti sa tam už od roku 1871 nachádza riaditeľstvo Štátnych lesov. V minulosti to bol najväčší dom v celej Banskej Bystrici.

Pribicerov dom

Pôvodne neskorogotický dom z konca 15. storočia uzatvára južnú časť Námestia SNP a je známy tým, že tu bývali dve významné osobnosti mesta: Jakub Pribicer, autor prvého astronomického diela a Pavol Halvepapius, učenec, kňaz a významný pedagóg, rektor miestnej latinskej školy v rokoch 1579 až 1585, autor banskobystrického školského poriadku.

Meštiansky dom č. 14

Pôvodne dvojpodlažný neskorogotický dom z konca 15. storočia. V prvej tretine 16. storočia patril bohatému zámožnému kupcovi Valentovi Schneiderovi, ktorý bol členom mestskej rady v Banskej Bystrici a v rokoch 1522, 1530 1531 aj jej richtárom. V roku 1526 počas baníckeho povstania bol dom vypálený. Pri renovácii bola obnovená sgrafitová a maľovaná výzdoba fasády červeným kvádrovaním a rastlinnými dekoratívnymi motívmi.

Krebsový dom

V prvej tretine 16. storočia patril dom obchodníkovi s vínom Mikulášovi Fleischerovi. Pôvodne gotický dom bol koncom 16.storočia renesančne prestavaný, na čo poukazuje zachovaná kombinovaná klenba, ktorá patrí do okruhu tvorby Ch. Krainera. Do konca 17. storočia túto budovu volali Krebsovým domom.

Benického dom

Benického dom - nám. SNP 16, vznikol po roku 1660 viacnásobnou prestavbou a spojením dvoch gotických domov.

Cisársky dom

Dom na Námestí SNP č. 20, známy aj ako Cisársky dom. Svoje pomenovanie získal po svojom majiteľovi, ktorým bol istý čas cisársky generál Anton Caraffa. Tento generál vošiel do uhorskej histórie ako krutý vojenský veliteľ s neobmedzenou právomocou viesť súdny proces s podporovateľmi Tokoliho povstania, ktorý sa konal v Prešove spolu s následnými 23 hrdelnými rozsudkami - popravami. Tieto udalosti poznáme tiež ako "prešovské jatky".

Biskupsky palác

Biskupský palác - nám. SNP 19, v roku 1787 ho dal postaviť župan Berchtold ako reprezentačnú budovu. Slúžil ako sídlo biskupa a neskôr prvého predsedu Matice Slovenskej Štefana Moysesa. V súčasnosti opäť slúži ako sídlo biskupa.

Ebnerov dom

Neskorogotický dom z prelomu 15. a 16. storočia, ktorý bol na začiatku 2. tretiny 17. storočia renesančne upravený. Je známy ako Ebnerov dom s dvojitým portálom, nad ktorým vyčnieva renesančný arkier z roku 1636, dielo sochára Jána Weinhardta zo Spišských Vlách.

Budova BBSK

Budova vznikla spojením dvoch starších domov, po ktorých zostali neskorogotické fragmenty ako napríklad erb z roku 1492. V prvej tretine 16.storočia patril krajný dom bohatému kupcovi Hansovi Hoppovi a sklad tu mal aj krakovský kupec Michal Maydl. Dnes v budove sídli Úrad Banskobystrického samosprávneho kraja.

Dom č. 3 s "diamantovou" klenbou

Dom na Námestí SNP č 3 patril Petermanovi, od ktorého sa dostal do vlastníctva Thurzovcov, ktorí ho predali Stürzerovcom.

Dolná ulica

Mollerovský dom - najstaršia banskobystrická lekáreň

Architektonické detaily nad vchodom domu č. 9

Bethlenov dom

Dom známy aj ako Bethlenovský alebo Turčanovský, bol postavený na mieste staršej budovy okolo roku 1556 a autorstvo sa pripisuje majstrovi Pankrácovi. Nápis nad hlavným portálom „BENEDICTIO DOMINI DIVITES TACIT 1610“(Požehnanie Pánovo prináša bohatstvo, R.P. 1610) poukazuje na stavebné premeny, ktorými dom začiatkom 17. storočia prešiel. Patrí k zachovanému typu veľkopriestorových meštianskych domov, ktoré majú atiku a arkadové členené nádvorie. V roku 1620 v ňom zvolili sedmohradské knieža Gabriela Bethlena za uhorského kráľa. V súčasnosti v dome sídli Štátna galéria.

Dom na Dolnej ulici č. 29 s pútavým reliéfom nad vstupným portálom

Bogdanovský dom s reťazou opradenou povesťami

Kostol Sv. Alžbety

Kostol sv. Alžbety na Dolnej ulici postavili v roku 1303 ako súčasť mestského špitála pre chorých a nevládnych baníkov. Malý jednoloďový gotický kostolík v roku 1605 vyhorel. Zachovala sa z neho iba terajšia kaplnka sv. Anny a severný múr lode. Viackrát ho prestavali a v roku 1877 rozšírili v novogotickom slohu. Oltárny obraz sv. Alžbety je dielom Jozefa Murgaša /1864-1929/, rímskokatolíckeho kňaza, vynálezcu a priekopníka rádiotelegrafie.

Dom č. 56 v Dolnej ulici

Kapitulská ulica

Bývalé jezuitské kolégium

Diecézne centrum

Pamätník SNP

Monumentálna budova Pamätníka SNP je jednou z dominánt krajského mesta Banská Bystrica. Táto architektonicky zaujímavá stavba symbolizuje dejiny slovenského národa stvárnené v hmote dvoch železobetónových skulptúr spojených mostom vyjadrujúcim ideu SNP ako energický predel v živote slovenskej spoločnosti počas 2. svetovej vojny. Pamätník SNP s okolitým areálom bol v roku 1982 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Od roku 1969 tu sídli Múzeum SNP. 

Mäsiarska bašta

Lazovná ulica

Bývalý „župný dom“

Štátna vedecká knižnica - budova bývalého Župného domu postavená v roku 1764 na mieste dvoch starších domov, majiteľmi ktorých boli Pevner a Benický. Áko Mestská verejná knižnica slúžila až od r. 1962. V roku 1969 jej Ministerstvo kultúry udelilo štatút vedeckej knižnice.

Prvá detská opatrovňa v dome č. 32

Bývalý „Kúpeľný“ dom

Národná ulica

Budova NBS

Atraktívny objekt bývalej pobočky Československej banky postavili začiatkom tridsiatych rokov minulého storočia a dodnes plní funkciu peňažného ústavu. Je sídlom pobočky Národnej banky Slovenska.

Rektorát UMB

Tento dom bol prvým objektom postaveným v roku 1925 v Národnej ulici po vzniku Československa. Názov objektu vznikol podľa začiatočných písmen organizácie „Yong Men´s Christian Association“, ktorá v ňom sídlila. Pôvodne tu boli ubytovne a jedáleň, v súčasnosti v objekte sídli rektorát Univerzity Mateja Bela.

Pamätník Jozef Dekrét Matejovie

Pamätník - Busta sa nachádza v Národnej ulici v parčíku, pri budove štátnych lesov. Busta je z roku 1954, pri príležitosti 180. výročia narodenia Jozefa Dekréta Matejovie, obnovená bola v roku 2002.

Sakrálne pamiatky

Kostol Nanebovzatia Panny Márie

Kostol sv. Kríža

Kostol sv. Františka Xaverského

Kostol sv. Alžbety

Evanjelický kostol

Kostol sv. Antona a sv. Pavla pustovníka, Sásová

Drevený artikulárny kostol, Hronsek

Kostol sv. Františka Serafínskeho, Poniky

Rímskokatolícky kostol sv. Jána Krstiteľa, Tajov

Rímskokatolícky kostol Premenenia Pána, Špania Dolina

Rímskokatolícky kostol Navštívenia Panny Márie, Staré Hory

Gotický kostol sv. Martina, Čerín

Kostol sv. Cyrila a Metoda, Selce

Kalvária na Urpíne

Kostol Narodenia Panny Márie, Radvaň

Technické pamiatky

Unikátna závesná strecha v Banskej Bystrici

Dom na Nám. Š. Moysesa č.7 s dvorovým renesančným krídlom sa spomína od roku 1525. V jeho dvore sídlil malý pivovar. Pozoruhodný je unikátnou závesnou strechou - jedinečnou stavebnou pamiatkou. Pochádza z roku 1826. Skonštruoval ju, ako prvý na svete, inžinier Bedrich Schniederch /1791-1868/, rodák z moravskej Strážnice.

Medený hámor v Banskej Bystrici

Medený hámor v Banskej Bystrici bol po kremnickej mincovni druhým najstarším činným priemyselným podnikom na Slovensku. Po zániku Thurzovsko-fuggerovskej spoločnosti, ktorej bol pôvodne jednou z významných súčastí, zostal v prevádzke ešte viac ako štyri storočia.   

Obec Špania Dolina

Špaňodolinský banský vodovod

Významnou technickou pamiatkou je Špaňodolinský banský vodovod budovaný od roku 1561. Vodovod privádza vodu po špeciálne vybudovanej 36 km dlhej trase až spod Prašivej v Nízkych Tatrách. Trasa je pozostatkou už zaniknutého diaľkového prívodu vody na pohon banských ťažných strojov 7 šácht v bohatom ložisku strebro-medených rúd, severne od B. Bystrice. Vodovod sa postupne budoval, zdokonaľoval a bol v prevádzke asi od r. 1500 do r. 1910, čiže viac ako 400 rokov.

Vodný žľab v doline Rakytovo

Jedinečná kultúrna pamiatka – vodný žľab Rakytovo pri Dolnom Harmanci, ktorý sa v minulosti využíval na spúšťanie vyťaženého dreva z neprístupného lesného terénu až do dolín. Pamiatka zručnosti a vynaliezavosti našich lesníckych predkov...

Vodný žľab sa nachádza v doline Rakytovo pri Dolnom Harmanci, neďaleko Banskej Bystrice, v lesoch vo vlastníctve mesta Banská Bystrica. Žľab bol pravdepodobne vybudovaný už v 19. storočí, kedy sa drevo používalo predovšetkým ako palivové drevo.

Harmanec

Harmanec a Dolný Harmanec (13 km).V 15. storočí vznikla v Harmaneckej doline huta na spracovanie medenej rudy, v roku 1829 papiereň. Papierenský mlyn z roku 1829 je technickou pamiatkou.

Gorgeiho tunel

Centrálna časť Kremnického hrebeňa je preslávená tým, že na jednej z jej rázsoch sa nachádza stred Európy a cez Skalku (Schranzenstein) prechádza 19. poludník. Toto miesto má bohatú históriu. Na vrcholci Skalky nachádzame pamätné tabule, ktoré dokumentujú 2. obrannú líniu povstalcov v časoch SNP.

Ostatné pamiatky

Hrad Slovenská Ľupča

Bývalý „vodárenský“ dom

Katov dom

Pamätné izby a miesta

Pamätná izby J. G. Tajovského a pamätná izba Jozefa Murgaša

Pamätná izba Pavla Tonkoviča

TURISTIKA

Okolie Banskej Bystrice poskytuje veľké množstvo možností pre kratšie i dlhšie pešie túry. Hustá sieť značkokovaných chodníkov v Nízkych Tatrách, Slovenskom Rudohorí, Veľkej Fatre alebo Kremnických vrchoch, uľahčuje orientáciu a výber pre všetky vekové kategórie turistov.

PRÍRODA

Hronské údolie tvorí os okresu a vinie sa od pramenitých miest Hrona cez Banskú Bystricu až smerom na Zvolen. Severnou hranicou okresu sa tiahnu južné svahy Nízkych Tatier a svojou rozlohou zaberajú najväčšiu plochu. Veľkú Fatru prezentuje majestátna Krížna a cez Veporské a Gemerské rudohorie zasahuje do okresu aj veľké rozľahlé Slovenské rudohorie. Kremnické vrchy lemujú západné hranice okresu. Poľana, ktorú viac poznať v okrese Zvolen, zasahuje do okresu dvoma dominujúcimi kopcami. Sú to Ľubietovský Vepor a Hrb. Na juhozápade okresu je pahorkatinové územie, tiahnúce sa pozdĺž Hrona, Zvolenská kotlina. Celé územie je charakteristické svojím prírodným bohatstvom, hlavne podzemným, ktoré bolo využívané už v dávnej minulosti. Rozmanitosť reliéfu krajiny spôsobuje aj veľké teplotné rozdiely. Kým na horách je chladno a vlhko, v kotline je teplejšie a suchšie. Veľké hlboké lesy ukrývajú jeleniu, srnčiu, diviačiu a medvediu zver. Bohatá flóra sa tiež nedá prehliadnuť, a lúky a lúčky na ponúkajú rozmanité druhy kvetov a rastlín. Územie je známe aj minerálnymi prameňmi, ktoré podmienili vznik kúpeľov , a jaskyňami , ktoré sú známe ďaleko za hranicami okresu.

Národné parky- Národný park Nízke Tatry

Chránené krajinné oblasti – Chránená krajinná oblasť Poľana

Chránené areály -  Chránený areál Dekrétov porast, Podlavické výmole, Jakub, Brvište, Hrochotská Bukovina, Krásno,  Malachovské skalky

Národné prírodné pamiatky – Harmanecká jaskyňa, Mičinské travertíny,

Prírodné pamiatky – Bátovský balvan, Horná Roveň, Jánošíková skala, Králická tiesňava, Kremenie, Ľupčiansky skalný hríb, Moštenické travertíny, Majerova skala, Potok Zolná, Veporské skalky, Tajovská kopa, Badínsky vodopád,

Náučné chodníky

Chránené stromy

Minerálne pramene – Medokýš pri Tajovskom potoku, Medokýš v doline Krivá na Donovaloch, Prameň Horná Kyslá v Hiadli, Prameň Linhartovka v Ľubietovej, Prameň pri Šalkovej, Prameň Ľudovít v Brusne, Prameň Paula v Brusne, Medokýš pri potoku v Čeríne, Jegorovov prameň v Moštenici, Prameň v Jelštine pri Moštenici, Medokýš pod horou vo Vlkanovej, Prameň Vepor v Brusne, Prameň Ďumbier v Brusne, Medokýš v Čačíne, Prameň dvojča v Čeríne

Jaskyne – Harmanecká jaskyňa, Bystrianska jaskyňa, Jaskyňa Mŕtvych netopierov,

Kúpele – Kúpele Sliač, Kúpele Kováčová, Kúpele Brusno

Prírodná rezervácia – Mackov bok, Baranovo, Čačínska cerina, Pavelcovo, Uňadovo, Šupín, Kozlinec, Urpínska lesostep, Stará kopa, Mačková, Harmanecký hlboký jarok, Periská, Jelšovec, Pri Bútľavke

Národná prírodná rezervácia – Príboj, Badínsky prales, Plavno, Ponická Dúbrava, Harmanecká tisina, Ľubietovsky Vepor, Svrčinník

ZÁBAVA

Hvezdáreň

Vláčik Pretórium

Turistický vláčik Pretórium ukončil letnú sezónu poslednou jazdou 6.9.2009. V súčasnosti je možné využiť služby prepravy turistickým vláčikom prostredníctvom objednávky. Prevádzkovateľom turistického vláčika je Dopravný podnik mesta Banská Bystrica. Kapacita vláčika je 46 miest na sedenie vo dvoch vozňoch. V zimnej sezóne je prevádzkovaný jeden vozeň, ktorý je vyhrievaný.Jazdu turistickým vláčikom si môžete spestriť výkladom vlastivedného sprievodcu mestom, ktorý Vám priblíži históriu mesta a najkrajšie pamiatky pohodlne priamo z vláčika. V prípade záujmu o jazdu s vlastivedným sprievodcom si prosím kliknite do sekcie "SPRIEVODCOVSTVO" A "INFORMÁCIE O SPRIEVODCOVSKEJ SLUŽBE", kde nájdete všetky potrebné informácie.

www.banskabystrica.sk